A hoci sú drevení, sú viac ako živí
Stanislav Štepka​​​​​​​​​​​​​​
Keď som pred rokmi v Štúdiu S videl nevšednú výstavu sochárskych prác Juraja Čuteka, hneď som si uvedomil a natrvalo som sa utvrdil v tom, že som práve stretol ďalšieho blízkeho človeka svojej krvnej skupiny. A tak sa aj muselo stať – krátko nato priletel do nášho bytu, presnejšie do domového svetlíka, dokonca priamo s autorom aj so skupinou inštalujúcich horolezcov Čutekov drevený anjel na veselom bicykli, ktorý má odvtedy v našom byte jedinú náplň a domácu úlohu, napísanú pod bicyklom: Pokoj tomu domu. Odvtedy ma neustále udivuje svojou neskrotnou fantáziou a šantivou poéziou, ale najmä tým, čo mnohým chýba a ďalším nebolo dané – humorom, ktorý tak po jánošíkovsky bohatým a veľkým berie a márnotratne rozdáva nám ostatným.
Juraj Čutek prekypuje iskrivými humornými nápadmi a témami, ktoré sa tvária ako minulé, ale inak sú viac ako terajšie. Jeho tvorivá scéna je plná svojráznych hercov: vojakov, generálov, vojvodcov, ale hlavne komediantov a cirkusantov, v ktorých prvé a hlavné slovo majú neskrotní klauni. Náš výtvarník má totiž natrvalo detské oči, ktoré sa naivne a začudovane pozerajú na tento náš zvláštny, ešte stále však fungujúci svet. Svojou tvorivou prácou výtvarník tak trochu spochybňuje to „veľké“, „dôležité“ a „vážne“. Dôležité mení na nedôležité a vážne na nevážne, vysmieva sa z oficiálneho a ako dobrý čarodejník zo starej rozprávky šikovne čaruje a poľudšťuje všetko, čo za to stojí. Ani nezbadáme ako – a z napoleonských prísnych a meravých generálov sú zrazu veselí klauni a z klaunov generáli a králi, lebo nášho autora k tomu povzbudzuje dobrá vôľa a neskrotná fantázia. To všetko je navyše požehnané poéziou a humorom.
Výtvarné diela Juraja Čuteka sú moderným a veselým výtvarným pokračovaním doby a fantastických výmyslov Jula Verna. Ochotne a rád nám vo veľkom oživuje jeho dobrodružné príbehy, ale aj scény a hrdinov z rytín a iných diel starých majstrov, ktorým náš novodobý majster svojím vtipným stvárnením dáva súčasný výklad, obsah a k nemu aj veselý komentár. 
Jeho rozradostení a bizarní hrdinovia nádherne a celkom po slovensky voňajú drevom. A hoci sú drevení, sú viac ako živí.
späť hore