Výtvarné divadlo mladého sochára
Bohumír Bachratý
V Bratislave vyrastal Juraj Čutek v kultivovanom rodinnom i umeleckom prostredí. Už ako dieťa a školák sa často zdržiaval v ateliéri svojho otca Antona, kde zblízka spoznával sochársku prácu a tvorbu. Tu získaval prvé lekcie z výtvarnej citlivosti vnímania tvarov a objemov i lekcie z dotykov v kúzelnom spojení a súhre ľudských rúk s matériou sochy a plastiky. V dôvernom prostredí otcovho ateliéru prebiehala premena detských hier na detskú tvorbu. Pre mladého Juraja Čuteka boli podstatné štyri fázy, ktorými prešiel v rokoch svojej mladosti, štúdií i dozrievania.
Prvou fázou bol otcov ateliér. Druhou štúdium na bratislavskej Škole umeleckého priemyslu (ŠUP). Treťou bolo Jurajovo štúdium na Vysokej škole umelecko-priemyselnej v Prahe. Štvrtou boli prvé roky po absolvovaní škôl a jeho raná tvorba.
Na bratislavskej ŠUP-ke Juraja aj vďaka profesorovi Korkošovi upútalo najskôr drevo. Medzi jeho prvé sochárske diela patrili rôzne hlavy, zvieratá či totemy, v kresbe zase voľné fantázie, karikatúry a rozmanité groteskné motívy. Na vysokoškolské štúdiá do Prahy si Juraj Čutek spolu s originálnym talentom priniesol aj skúsenosti z modelovania i štylizácie v oblasti figurálnej tvorby. Medzi jeho vtedajšími školskými prácami sa nájdu napríklad ženské akty či plastiky zvierat, ale už v týchto rokoch sa objavujú aj jeho neskoršie obľúbené témy – hráč na tube alebo artista na jednokolke, groteskné hlavy a opäť úsmevné či fantazijné kresby.
Po absolvovaní vysokoškolského štúdia v Prahe sa Juraj Čutek v roku 1983 vrátil do Bratislavy, kde sa pomerne rýchlo aklimatizoval v novom výtvarnom prostredí. Tu po prvý raz vystavoval spolu s textilnými výtvarníčkami M. Bošelovou, I. Ledererovou a architektom P. Kuzmom. Potom spolu so svojím otcom Antonom Čutekom svoje diela predstavili v Galérii J. Kollára v Banskej Štiavnici na prvom Trienále drobnej plastiky. Juraj Čutek sa neskôr zúčastnil na mnohých medzinárodných sympóziách v dreve a jeho diela sú zastúpené aj v Galérii umeleckých sympózií.
Na vernisáži výstavy v Prahe, ktorú otváral riaditeľ Divadla bez zábradlí, herec Karel Heřmánek, zazneli slová: „Sochár Juraj Čutek sa na trojhlavý fenomén minulosť-dnešok-budúcnosť pozerá vážne aj s úsmevom, s obavami i radosťou a porozumením.“ Nesporne aj s nádejou. Jeho „karnevalové chápanie sveta“ a ľudských osudov je filozofia sui generis. Je to filozofia, ktorá oslobodzuje a dáva krídla. Monsterkabaret trvá a pretrváva. Desí, odstrašuje – a vyvoláva smiech. V tomto kabarete účinkujú nielen šašovia a klauni, ale aj vážení vynálezcovia, umelci, generáli či vladári.
Trvalou konštantou výtvarného divadla Juraja Čuteka je už od jeho umeleckých začiatkov neustále človek. Ľudia. Anonymné postavy a postavičky i konkrétne osobnosti. Ako výrazné a symbolické typy sú prítomné vo všetkých tematických okruhoch jeho tvorby. Sú inšpirované cirkusom, hudbou, gréckou mytológiou, rozprávkami, prírodou, športom či skutočnými historickými postavami.
Juraja Čuteka fascinuje svet techniky a obdobie jej búrlivého rozmachu v 19. storočí, preto v jeho sochárskej tvorbe nájdeme aj odkazy na romány klasika vedecko-fantastickej literatúry Jula Verna či filmy geniálneho českého režiséra, animátora a výtvarníka Karla Zemana. Inú súčasť histórie nám Juraj predstavuje prostredníctvom svojej CK nostalgie, ako on sám označuje súbor sugestívnych drevených sôch na námety z obdobia Rakúsko-Uhorska. Na tieto „staré dobré časy“ často s nostalgiou spomínal aj herec a spisovateľ Julo Satinský. Možno i v roku 1999, keď mal Juraj v domovskom divadle Lasicu a Satinského (vtedy Štúdio S) svoju výstavu.
Jurajova hravosť, poetika cirkusu a divadla, ale aj hudba a muzikanti a iné múzické, historické a literárne inšpirácie ma ako kurátora viedli k usporadúvaniu jeho výstav v divadelnom prostredí. Konali sa tri: 1999 – Bratislava, Štúdio S; 2000 – Brno, Divadlo B. Polívku; 2001 – Praha, Divadlo na zábradlí (výstava spolu s maliarom I. Pavlem). V Bratislave sme ešte spolu realizovali výstavy Jurajových diel vo Výstavnej sieni SPP a v Galérii Nova.