My monarchisti
Alena Heribanová
Juraj Čutek je jednou z najpozoruhodnejších osobností nášho umenia a to nielen výtvarného, ale aj umenia spájania vyššieho duchovna s pamäťou národa a spomienkami vloženými do letokruhov dreva… Narodený, žijúci a pevne zasadený v stredoeurópskom priestore, vníma naše národné korene aj dušu ako Európan a ako človek, ktorého osobnosť formovali intelektuáli, vynálezcovia, ale aj remeselníci a umelci, čo bez nároku na vlastnú reč, identitu a štátne územie patrili od nepamäti do srdca tohto kultúrneho kontinentu.
Oproti nedávnemu socialistickému kánonu, ktorý našich predkov opisoval ako dobrosrdečných jednoduchých pastierov a pohostinných roľníkov motkajúcich sa dejinami, Čutek objavuje vo svojej tvorbe aj nový rozmer našej minulosti, čo si najmä v ostatných rokoch neľahko razí cestu do národného povedomia Slovákov. Jednou z tém jeho výstav je totiž dlhé cisársko-kráľovské (kaiserlich und königlich, k. u. k.) obdobie spoločnej a mnohonárodnostnej rakúsko-uhorskej monarchie, ktorej osobnosti narodené na území dnešného Slovenska patrili medzi elitu spoločnosti. Svoju výstavu nazvanú príznačne k. u. k. autor pripravil práve v čase storočnice úmrtia cisára Františka Jozefa (1916 – 2016). Ten, hoci stál na počiatku vojnového besnenia prvej svetovej vojny, mal zároveň nespochybniteľnú vôľu prehovoriť k „svojim národom“ a podporiť ich formujúcu sa vlastnú identitu.
Pred početným publikom sme výstavu otvorili koncom roka 2016 v Slovenskom inštitúte vo Viedni. Juraj Čutek tam prostredníctvom svojich drevených plastík pre dnešok objavil napríklad technického inovátora a konštruktéra Jozefa Bahýľa, ktorý vynašiel horizontálnu vrtuľu a ešte pár rokov pred Louisom Vuittonom vyrobil svoj prototyp vrtuľníka. Predstavil tam aj ďalšie slávne osobnosti pôvodom z Rakúsko-Uhorska: Josefa Ressela, vynálezcu lodnej skrutky, či polyhistora Samuela Mikovíniho, slovenského inžiniera, zememerača a kartografa, autora prvých máp slovenských a uhorských stolíc, ktorý patril k najväčším učencom svojich čias. V ďalšej dreveno-kovovej plastike v podobe zázračného stroja bol zase odkliaty Jozef Maximilián Petzval, rodák zo Spišskej Belej, ktorý ako prvý exaktne vypočítal konštrukciu fotografického portrétneho a krajinárskeho objektívu a výsledky jeho výskumov v oblasti optiky sa využívajú dodnes. V rámci výstavy k. u. k. lietal v priestore aj známy Slovák zo Smoleníc Štefan Banič, vynálezca padáka – drevená socha nám približuje jeho predstavu vznášania sa vo vzduchu pomocou zariadenia v podobe akéhosi dáždnika upevneneného k telu v oblasti hrude.
Autor prostredníctvom svojich diel prezentovaných na výstave k. u. k. predstavil verejnosti vynálezy a osobnosti, ktoré sú nám ešte stále málo známe. Svet ich pozná, ale my sa s nimi možno po prvý raz zoznámime až vo forme ich umelecky stvárnených drevených podôb. Aj preto je dielo Juraja Čuteka osvietenským a osvetovým. Aj preto je tento umelec viac ako tvorcom. Je často aj naším svedomím.
