Umenie je vážna vec, ale musí byť pri ňom zábava
Miroslav Zeman
Človek má v živote šťastie, ak stretne človeka, ako je Juraj Čutek. Človeka, ktorý vás nasmeruje správnym smerom a na cestu vám ešte „pribalí“ zásobu pozitívnej energie. Ja som to šťastie mal a mám. A keď je navyše tento človek umelec, tak tieto vzácne vlastnosti sčasti na seba preberajú aj jeho diela.
Materiál, ktorý Juraj Čutek najviac používa na tlmočenie svojich umeleckých posolstiev, je drevo. S drevom dokáže robiť divy – surový kus vie neuveriteľne rýchlo zbaviť „zbytočných“ častí a odhaliť umelecký objekt, čo sa v ňom skrýva. Je to aj tým, že Juraj majstrovsky ovláda nástroje, s ktorými pracuje, či už je to veľká motorová píla, fréza, hoblík alebo dláto. Aby ešte zvýraznil svoje posolstvo, obnažený drevený objekt prifarbí, kde treba, a vyzbrojí ho potrebnou kovovou výbavou.
Diela Juraja Čuteka nesú vážne posolstvá. Posolstvá o človeku a ohromujúcom technickom pokroku, o prírode a vzťahu človeka k nej. Jadrom Jurajovho skúmania je presne tento vzťah. Svoje posolstvá v dielach neskrýva, naopak, sú samy osebe čitateľné a to pre ľudí na celom svete.
Keď sme po prvýkrát vystavili Jurajove diela v Amsterdame, v stánku galérie NOVA na medzinárodnom veľtrhu umenia KunstRAI v roku 2001, jeho tvorba vzbudila veľkú pozornosť a pritiahla tisícky návštevníkov. Holanďania sú po stáročia zvyknutí na kvalitné umenie a sú jeho znalci, preto nás veľmi potešilo, keď ich diela Juraja Čuteka oslovovali a prekvapovali. Návštevníci obdivovali drevené veľryby-lode, ponorky, lietadlá, generálov a šašov. Ja som im dokola rozprával, ako mladého Juraja inšpirovali dobrodružné romány Jula Verna, v ktorých jeho hrdinovia spoznávajú neznáme tajuplné svety. Ako ho fascinovali úžasné vynálezy z 19. storočia, čo umožnili ľuďom odpútať sa od zemského povrchu a vzlietnuť do výšin alebo sa ponoriť do morských hĺbok. Rozprával som im o jeho obdive k prírode, k vysokým horám a hlbokým lesom, mohutným riekam a nekonečným moriam. A k fascinujúcim živočíchom, ktoré v nich žijú. Hovoril som však aj o tom, ako sa Jurajov obdiv k technickému pokroku postupne menil, keď si začal uvedomovať jeho negatívne vplyvy.
Ľudstvo získalo pocit, že môže ovládnuť prírodu a človek sa vžil do úlohy generála, ktorý velí planéte. Juraj nám predstavuje týchto generálov s výložkami a medailami. V procese ovládnutia prírody však človek začal ničiť lesy, znečisťovať vodu, hubiť zvieratá a ryby. Objavy a vynálezy začali pracovať proti ľudstvu. A o tom sú napríklad Jurajove drevené veľryby, ktoré sú zároveň loďami, čo veľryby lovia. Z nábojov s pušným prachom vytvoril umelec žiabre alebo komíny lode, podľa toho, kto si čo v diele nájde. Aj takýmto spôsobom Juraj naznačuje rozporuplný a nerovnovážny vzťah medzi človekom-vládcom a bezbrannou prírodou. Je stále menej a menej ľudí, ktorí sa odvážia nahlas poukázať na záporné stránky ľudského pokroku. Generáli pokroku ich umlčia. Preto sa v Jurajovej kolekcii diel nachádzajú aj šašovia, ktorí musia byť v spoločnosti prítomní, aby vyjavili pravdu. Pravdu, ktorú často nechceme počuť.
Už prvá výstava v Holandsku bola úspechom. Erik Morren, majiteľ galérie Utrecht, ktorá prevádzkuje výstavné priestory v Utrechte a Amsterdame, prejavil záujem o výstavu Jurajových diel. Už niekoľko mesiacov po veľtrhu umenia v Amsterdame sme ju zorganizovali v jeho galérii . Na vernisáž prišlo mnoho ľudí a otvárací príhovor mal pán Mickey Huibregtsen, riaditeľ známej audítorskej firmy McKinsey, mecenáš športu a zberateľ umenia. Pán Huibregtsen zasvätene predstavil Jurajovu tvorbu, s ktorou sa zoznámil na veľtrhu v Amsterdame, kde si vybral niekoľko kusov do svojej zbierky.
Diela Juraja Čuteka sme vystavovali na piatich veľtrhoch umenia v Holandsku. Juraj pri takýchto príležitostiach vždy do Holandska pricestoval, priviezol diela a bol pri ich inštalácii. Veľtrh trval obyčajne päť dní, počas ktorých Juraj zostal v Holandsku. A s ním aj manželka Veronika a kolegovia umelci, rovnako vystavujúci na veľtrhu. Bola to veselá kopa, pre ktorú sa vždy našlo miesto u mňa doma v Delfte. Takto sme mali možnosť spoznať sa a prežiť spolu neuveriteľné chvíle. Juraj sa ako umelec venuje vážnym témam, ale ja som ho spoznal aj ako človeka, ktorému je bytostne vlastný humor. Je to osobnosť, čo vie vytvoriť dobrú náladu a uvoľnenú atmosféru. Ako sám povedal: „Umenie je vážna vec, ale musí byť pri ňom zábava.“ Juraj je nevyčerpateľná studnica zážitkov a ich rozprávaním je schopný dlho zabávať spoločnosť. Súvisí to aj s jeho záujmom o to, čo sa deje vôkol neho. Dokáže si všimnúť podrobnosti, ktoré väčšina z nás prehliadne. Preto jeho rozprávanie priťahuje, vie ho totiž okoreniť a prifarbiť prekvapujúcimi detailmi. Rozpráva tak živo a vtipne, že poslucháči sa celý čas smejú. A smiech, tento všeliek na všetky choroby, je v súčasnosti veľmi vzácny. Juraj Čutek ho má v zásobe a dokáže ním liečiť.
Juraj si zamiloval Holandsko. Jeho rovinatú, otvorenú krajinu a priateľských, pohodových ľudí. Ľudí, ktorí sa radi vozia na bicykloch, krajinu a obývačky si „farbia“ tulipánmi, milujú syry a nedajú dopustiť na surové slede. Juraj si nikdy nenechal ujsť príležitosť navštíviť v Delfte sobotňajší blší trh. Vo viacerých stánkoch tam ponúkajú úžasné staré, ale zachovalé kovové predmety, ktoré Juraj potom komponuje do svojich diel. Predávajúci na trhu, zvyčajne starší ľudia, so zanietením vyjednávali ceny za staré medené alebo mosadzné kľučky, gombíky, poohýbané rúrky, ozubené kolieska, skrutky, rámy s okienkami, no proste všetko, čo sa trochu ligotalo. Juraj to s predávajúcimi vedel, gestikuloval a sem-tam ich prekvapil holandským slovíčkom, aby dohodol správnu cenu. Vždy odchádzal z trhu spokojný, nabalený materiálom na budúce diela. Aj keď Juraj Čutek je umelec zo Slovenska, v Holandsku nepochybne našiel zdroje inšpirácie pre svoju tvorbu. A ja som rád, že som mohol k tomu prispieť.
